Pestovanie kávy na Indonézskom ostrove Jáva

Pestovanie kávy som si predstavoval ako pestovanie všetkých plodín v našom poľnohospodárstve. Veľké polia alebo sady roztiahnuté od “nevidím” do “nevidím” kde práca ľudských rúk je očividne opodstatnene nahradená modernými mechanizmami. Podobne som aj na Indonézskych ostrovoch Jáva a Bali očakával veľké plantáže kávových kríkov monotónne usporiadaných do rovných línií strácajúcich sa na úbočiach svahov hornatých vulkanických ostrovov. Podľa klasického obrazu pestovania monokultúr som hľadal záhony kávovníkov s kultivovaným nízkym trávnatým porastom pod nimi. Teda niečo čo Vám hneď udrie do očí ako váčšina záhonov domácich a tropických rastlín, ktoré ste doposiaľ videli. S týmto očakávaním by ste mohli prejsť ostrov Jáva z jedného konca na druhý a jediná káva ktorú by ste našli by bola v lokálnej kaviarni v cielovom meste. Presnejšie povedané, jediná káva u ktorej by ste si uvedomili, že toto je káva, by bola už pomletá, uprazená a spracovaná vodou podľa vašej chuti napriek faktu, že ste okolo kávovnikov prešli už viac krát. Kávové kríky by ste prehliadli ako nejaké nízke stromčeky narúšajúce monotónnosť sadov iných plodín.





Pri ceste z Yogyakarty na vulkanickú plošinu Dieng severnejšie sa prechádza typickou scenériou Indonézie, ako napokon skoro všade na ostrove, t.j. všadeprítomnými ryžovými poliami a palmovými porastami. Každej nadmorskej výške dominuje pestovanie iných plodín, kde ryža obľubuje tie nižšie položené miesta. V istom momente sa scenéria zmení a ryžové polia vystrieda tabak. Tabakové plantáže sú skutočne tým čo som vyššie popísal, t.j. záhony od “nevidím” do “nevidím”, siahajúce až po zalesnenú časť kopcovitej krajiny. Kde tu monotónnosť preruší tmavší krík približne ľudskej výšky alebo vyššie stromovité alebo palmové porasty. Samotný okraj tabakových polí býva lemovaný malými chilli papričkami a spominané tmavšie kríky bývaju obmotané fazuľkami. Prvotný chaotický pocit z takejto bohatej kombinácie pramení z nášho zvyku, že všetko vo veľkom sa musí pestovať v podobe obrovských monokultúr, kde nič nenarúša jednotvárnosť rastlinnej textúry a málokedy zacítite potrebu vniknúť do porastu so zvedavosťou objavovať. Až po priblížení sa k tmavším kríkom, ktoré v rozľahlosti tabakových plantáží vyzerajú ako náhodne zabudnuté kopy tmavozelených listov, zbadáte zelené až červé bobule kávovníka.





Údajne sa káva v Indonézii pestuje polykultúrnym spôsobom bežne. Dobré je kombinovať tento porast očividne s tabakom. Podľa lokálneho sprievodcu, iba takto pestované kávovníky majú viac a väčšie plody. Rastliny by sa mali navzájom opeľovať. Každý kto má základy v biológii vie, že tabak nemôže opeliť kávovník, ale rôznorodosť opeľovačov výrazne napomáha efektívnejšiemu opeľovaniu a vedecké štúdie ukázali, že diverzita opeľovacov je priamo úmerná diverzite vegetácie. V Európe začíname mať problém s veľkým úbytkom včiel spôsobeným chemikáliami používanými v poľnohospodárstve a nedostatok iných opeľovačov nemôže tento úbytok nahradiť. Naše monokultúrne poľnohospodárstvo je deštruktívne k rozmanitosti hmyzu a drobných živočíchov a miešanie botanických druhov na jednom mieste je dávno odporúčaný spôsob ako udrzať rovnováhu a zvrátiť ďaľší deštruktívny proces civilizácie voči prirodzeným cyklom prírody. V prípade kávy na ostrove Jáva som bežne videl kombinovanie štyroch až piatich druhov na jednom mieste: tabak, kávovník, popínavá fazuľa, chilli a rôzne vysoké stromy alebo palmy.





V centrálnej Jáve je dominantou tabak pri pestovaní kávy, kdežto na východe pod sopečným kráterom Ijen, je dominantou samotná káva. Tu v záhonoch prevažujú práve kávovníkové kríky, ale ani zdaleka nie v tom kultivovanom a upravenom monokultúrnom stave. Porast je stále v najspodnejších úrovniach nekultivovaný, zarastený nižšími rastlinami a kde tu narušený vyššími stromami alebo palmamy. Sad vyzerá skôr ako divoký nízky lesík alebo džungľa. Až po vniknutí do spleti vegetácie sú vidieť zaťažené konáre kávovníkov naraz všetkými štádiami vývoja plodu, t.j. kvetmi, malými púčikmi, zelenými a červenými bobulami. Zberajú sa iba tie červené.





Na ostrove Bali som sa snažil nájsť ďalšie kávové plantáže, aspoň teda v pôvodnom ponímaní výlučne kávového porastu. Tu narazíte ale na iný problém a síce turizmus. Pod pojmom “cofee plantation” nájdete malé eko-turistické centrá, ktoré sú určené výlučne turistom na demonštráciu ako vyzerá kávovník, kakaovník, cibetka, rôzne korenia, rýchla ukážka procesu spracovania, atď... Záverom je ochutnávka všemožného a snaha predať Vám nejaký produkt, ktorý sa pestuje nevedno kde. Určite nie na tých zopár kríkoch ktoré Vám ukážu. Pri opetovnom dotazovaní sa na skutočné kávové plantáže narazíte na prekvapený pohľad sprievodcu, pretože sa pýtate na niečo na čo sa bežný turista nepýta a teda ani Vám nevie poradiť. Tak mi skutočné alebo komerčné pestovanie kávy na ostrove Bali zostalo tabu.

Ak máte možnosť navštíviť túto časť tropického sveta a zaujíma Vás spôsob pestovania nápoja ktorý máte radi, orientujte sa skôr na ostrov Jáva, ktorý je menej alebo ešte skoro vôbec nepokazený turistami. Kávu hľadajte ale prevažne v centrálnej alebo východnej oblasti. Západná Jáva je typická skôr pestovaním zeleného čaju, ktorý uz má tvar kultivovaných plantáží s pravidelnou typickou textúrou. Ostrov Bali si nechajte na konečný oddych na pláži po poznávacom cestovaní po ostrove Jáva.