Maé fragmenty raja v Indickom oceáne v podobe tropických ostrovčekov Maledivov. Ale akého raja?

Lezat na bielej plazi zaliatej slnkom, podporovat melanom pokial nechcete byt v tieni kokosovych paliem, nechat sa doviest, odviest, obsluhovat, stazovat sa na zle upratanu izbu, rozculovat sa nad neeuropsky pripravenym europskym jedlom v neeuropskej krajine, povinne kupit magnetky a ine v Cine vyrobene zbytocne spomienkove predmety na dokaz, ze ste tu boli, je asi bezne klise letnej dovolenky realizovanej cez cestovnu kancelariu, pri ktorej jedinym cielom je relaxovat a ingnorovat podstatu krajiny v ktorej ste. Toto je model, ktory mi hrozil, az na stazovanie sa na jedlo kedze zjem vsetko s radostou a na stazovanie sa na neupratanu izbu, pretoze moja hranica definicie neporiadku je posunuta velmi daleko vzhladom na civilizacny standard. Melanomu tiez neholdujem, preto pouzivam ochranny faktor najvysej triedy...tricko plus tien. Ak sa inak neda, tak postaci ochranny faktor 50, ktory je tak husty, ze sa pri aplikovani zide kuchynsky struhak na syr. K tomu vsetkemu predstava obmedzeneho priestoru 300 krat 150 metrov na 12 dni znela hrozivo, aj ked na more som sa velmi tesil. Napokon, to bolo hlavnym dovodom preco som zvolil tuto nedobrodruznu variantu komernej exotiky niekde v Indickom oceane, za znizenu cenu kvoli zacinajucemu obdobiu dazdov. Potapanie je na Maledivoch udajne jedno z najlepsich na svete, tak sledovanie podvodneho zivota malo byt hlavnym programom. Potapanie a citanie, preto dominantou batoziny boli okrem foto techniky free dive-ove plutvy a nadstandardny arzenal citania. Zvrat nastal hned prvy den po prichode. Od toho momentu som citanie nechytil do ruky az do predposledneho dna. Pri navale exoticna bol moj kognitivny potencial zahlteny lavinou viac alebo menej fascinujucich novych vzruchov a nebol som schopny sustredit sa na jedine pismenko. O tychto miestach hovoria slogany cestovnych kancelarii ako o raji na zemi. Ale aky raj maju na mysli, resp. co je rajskeho na tychto miestach?

Maledivy je suostrovie vyse tisicky ostrovov v Indickom oceane. Zivot je tu rozdeleny do dvoch kategorii; zivot turistov na ostrovoch s hotelovymi rezortami a zivot skutocnych Maledivcanov na rybarskych ostrovoch. Nie vsak kazdy kusok zeme nad vodou je obyvany. Male az extremne male ostrovceky su zoskupene do takzvanych atolov. Su to prstence ostrovov, ktore vznikli prepadnutim centralneho velkeho ostrovneho tela, na okraji ktoreho sa najskor vytvorili koralove utesy. Tieto casom zvetrali a premenili sa na terajsie biele piesocne ostrovceky alebo plytciny. Preto je vnutro kazdeho atollu relativne plytke a vacsinou pokryte pieskom. Okolie atolov je uz realny ocean s vacsou hlbkou a silnejsimi prudmi. Zivot Maledivcanov je rozdeleny do tychto ostrovcekov a akakolvek preprava medzi nimi sa spolieha na hydroplany a clny. Hydroplany sa skor pouzivaju na prevoz turistov z hlavneho ostrova s medzinarodnym letiskom a hlavnym mestom Male na hotelove ostrovy. Miestny skor vyuzivaju clny. Hned v pristave pri letisku je vidiet zakotvena flotila clnov tvarom hned prezradzajucim ich ucel. Autobusy. Alebo skor vodobusy.

Prvy den bol dazdivy a veterny. Prevoz na ostrovcek s nasim rezortom bol krytym rychloclnom. More bolo rozburene a otestovalo nase zaludky. Nastastie cln bol naozaj rychly a ako rezal vodnu hladinu, tak rychlost podstatne tlmila hupanie. Skor kotvenie v pristave dalo zaludkom zabrat. Nas ostrov bol hned vo vedlajsom atole. Najhorsi usek je medzi dvoma atolmi, kde vacsia hlbka umoznuje aj vacsie vlnobytie. Vstup do prstenca bol hned citit, ze pod nami je mensia hlbka a vodne masy tak nemaju taku moznost s nami hadzat ako na sirom mori. Cesta trvala asi hodinu a pani pred nami Ruskeho povodu zjavne pocitala sekundy. Bolo mi jej luto ale hlavne som mal trochu obavy. Bol som totizto presne v drahe potecialneho nezvladnutia situacie jej zaludkom. Ocakavane a Ruskou pani az tuzobne ocakavane ukludnenie nastalo po vystupeni, kde nas personal cakal privitacim poharom ladoveho caju. Atmosfera bola uz bez dazda, ale typicky tropicky vlka a tepla.

Cely ostrov mal spominanych cca 300 krat 150 metrov. Tropicka vegetacia v podstate pokryvala cely ostrov az na jeden breh kde bola obnazena velka piesocna plaz. Porast jednak zakryval nevelky centralny komplex pre personal a jednak lemoval pristup k moru. Medzi vegetaciou priamo na pobrezi boli male niekolkometrove medzery, ktore tvorili male "sukromne" plaze. V podstate kazda izba mala iba par metrov od takejto malej diskretnej medzierky. Hned po prichode na izbu som skusil more. Bolo uzasne teple. Najsokujucejsi privitaci moment nenechal na seba dlho cakat, ked mi pri nohach preplaval maly asi 30-40 centimetrovy zralok. Neskor sa taketo bezstarostne motanie tohto vodneho tvora stalo kazdodennym ukazom. Na brehu zase pobehovali maly vtaci bledej alebo ciernej farby (asi mladata s nasuchorenym paperim) na dlhych nohach ciastocne pripominajucich kiwi vtaky, alebo kraby ktore si vyhrabavali diery v piesku zvlhcenom morskym pribojom. Vyliezli, znehybneli a ked ma zaregistrovli, bleskovo vliezli do diery. Zvedavosat ich ale dnu dlho neudrzala. Po vstupe do mora bola hlbka asi po kolena az kym sme neprisli ku koralovemu utesu. Ten bol od brehu asi 10-15 metrov. Tam utes prudko klesal do hlbky a stratil sa niekde v modrej temnote. V obdobi juhozapadneho monzunu (obdobie dazdov) je viditelnost horsia. Prudy z vychodnej Afriky prinesu kazdorocne mnozstvo planktonu, ktory robi potapanie v tomto obdobi najhorsim v roku co sa tyka viditelnosti, ale na druhu stranu je zase plankton vyhladavany velrybimi zralokmi a mantami. A samotne manty su typickou ikonou Maledivou a jednym z hlavnych dovodov preco potapaci navstevuju toto miesto. Preto odpoved na otazku, kedy potapat na Maledivoch, zavysi od toho co chcete vidiet. Celkovo je podmorsky zivot trochu mimo ocakavania. Kazdy kto sa potapal v cenovo pristupnejsom Cervenom mori v jeho krystalovej cistote, nebude v prvom momente uzasnuty mnozstvom koralovych ryb okolo Maldivskeho ostrova. Male typicke cervene koraloveho rybky, ktore v Egypte tvoria hlavnu zlozku biomasy na Maledivoch chybali. To vytvaralo dojem ciastocneho prvotneho sklamania. Jednoducho po prvom ponore sa neprejavil ocakavany Maledivsky boom. Mozno kvoli vyrazne znizenej vyditelnosti, alebo inemu druhu koralovych rybiek, mi v prvom momente prislo Egyptske Cervene more farebnejsie.

Pocas prvej polovice pobytu bolo pocasie striedave. Druhy den od prichodu zamracene, ale od tretieho dna prevazne slnecno s malou dizfuznou oblacnou clonou. Tento stav je velmi zradny, hlavne pre ludi co si myslia, ze Maledivy-Chorvatsko-Slnecne jazera pri Senci, je to iste co sa tyka intenzity slnecho svitu. Omyl! Urcite silne odporucam vyrazne vyssi ochranny faktor. Cervenych trvari chodilo okolo dost. Niekolko dni od prichodu bol opat zamraceny den, co aspon na mna posobilo velmi oddychujuco. Aj ked bolo dovtedy slnko prerusovane oblakmi a tenkou oblacnou clonou zmiernene, intenzita bola stale silna tropicka. Tento oblacny den bol balzam pre telo, pretoze jedine co sa zmenilo, bola iba intenzita slnka, zatial co teplota zostala uplne konstantna nieco malo cez 30 stupnov. Cize prijemne teplo s minimalnym oblecenim ci den alebo noc. Zbytok pobytu asi styri dni sme si skusili ake je chodit bosy po rozpalenom piesku v plnej sezone (severovychodny moznun, januar-maj, ceny vymrstene aj o 1000 EUR vyssie) za plneho oblacnostou neruseneho slnecneho svitu. Osobne sa mi viac pacila prva cast kedy slnko neposobilo az tak spalujuco, ale bolo striedane uvolnujucimi malymi oblakmi a slabymi dazdami. Kazdy si pod obdobim dazdov predstavuje silne tropicke dazde po cely den. V obdobi ked sme boli na Maledivoch (prelom jun/jul) este len obdobie dazdov nastupuje a vtedy sa meni pocasie. To neznamena, ze sa zakonite prizenu dlhotrvajuce burky, ale iba stupne intenzita zrazok. Samozrejme podla zdrojov mozu prist aj intenzivne celodenne zrazky, ale tento jav je pravdepodobnejsi neskorsie k jeseni. Nam sa obdobie dazdov pripominalo malymi asi jedno-dvojminutovymi slabymi vyrazne teplymi dazdami. Zamracilo sa, o chvilu sprchlo a o par minut sa opat vycasilo. Tieto prehanky prichadzali v podobe oblukovytych tmavsich oblakov a teply dazt bol viac ako zazitok. Jednak vizualne a jednak pocitovo to pre mna bolo rozptylenim zo stereotypu turistickeho rezortu, kde sa na lehatkach opekaju vyznavaci melanomu. Na tychto malych dazdoch bolo este nieco ine zabavne a velmi sokujuce. Reakcia turistov. Bolo az fascinujuce ako su ludia "zblbnuti" civilizaciou a jej pravidlami. Nerozumiem co dokaze cloveka vyhnat z morskej vody pod pristresok ked prsi. Ved ked som vo vode, tak mi je snad jedno, ze sa namocim. Uz som namoceny! Alebo ked sa chcem schovat pred dazdom, tak preto ze je chladny a nechcem nachladnut. Ale ked je dazt az gycovo teply a som v plavkach, tak aky zmysel ma sa schovavat a vystavat s ostatnymi namackany pod malym slamennym pristreskom? A tak som pri dazdi zostal na plazi, alebo na terase pri caji sam. Samotne prechadzanie sa pri dazdi po pribojom zmacanom piesku mal zvlastny efekt. Najskor cudne pukave zvuky a az o par sekund som zbadal tmavnuce a nasledne difundujuce miznuce body po dopade kvapiek na zmacany piesok. Kedze som bol mokry od vody a dazd bol viac nez prijemne teply, najskor som ho zacul, potom zbadal a az potom zacitil na kozi. Ked uz toto a biela piesocna plaz naokolo s kokosovymi palmami nie je idilka z tropov, tak co? Kvoli lehatku a melanomu netreba ist tisice kilometrov na juhovychod. Mozete zostat v precivilizovanej Europe, kde ked prsi treba sa schovat, bezohladu na to aky to ma zmysel a vyznam. Pravidlo tak kaze a pravidlo je nadovsetko. Proste sa to tak ma a robia to tak vsetci. Dazt sa nevychutnava, pred dazdom sa schovava. Bolo mi to smiesne, ale ja ako jediny sediaci na terase baru pri zelenom caji, som bol asi rovnako smiesny vsetkym poschovavanym pod malym pristreskom s hustotou niekolko ludi na meter stvorcovy.

Ako som uz spomenul naval exoticka vo forme vegetacie, zivocichov a hlavne podvodneho zivota ma zamestnaval dostatocne, ze som iba minimum casu travil na lehatku. Samozrejme presun z miesta na miesto bol vzdy lepsi juznou stranou, kde bol bar, capovane pivo (nic extra kedze Slovensko je pivna krajina) a na ruke som mal umelohmotny pasik znaciaci ool inkliziiiv. Najzaujimavejsi bod programu bolo pre mna potapanie. V miestnom potapacskom centre som najskor absolvoval lokalny ponor pre vyskusanie mojich schopnosti a az potom som sa zapisoval na exkurzie lodou. Prvy ponor bol uz lepsi, ale opat nic extra pre niekoho kto je zvyknuty na Egypt. Ved porovnavat Cervene more a Maledivy je porovnavat jedno z najlepsich potapani na svete s jednym z najlepsich potapani na svete. Stale som cakal na nieco co mi ukaze tu pravu silu Maledivov. Tym momentom bol prvy zralok. Nevedel som ci mam utekat, plakat, spievat alebo zlozit basnicku a povolit zvierace. Videl som ho samozrejme iba matne, ale podla velkosti a podlhovasteho tvaru mi bolo jasne co to asi bude. Bolo to pri brehu ale v solidnej hlbke. Dalsi zralok sa ukazal na exkurzii lodou. Vlastne dvaja zraloci a tuniaky. Neskor napoleon. Stvrteho zraloka som uz zvladal lepsie a piateho az siedmeho som si vychutnal s uz iba miernym adrenalinom. Pravdepodobnost velkych ryb zavisi od miesta kam idete. Exkurzie poobede byvali skor do vnutra atolu k blizkym utesom, kde je mala hlbka a skor male rybicky. Mimo nas ostrov uz ich bolo neurekom. Ale aj tu by som povedal, ze Egyptu dominuju pestrejsie farby. Skoro rano sa ale chodilo do kanalu (do prieplavov medzi sirim morom a atolom medzi ostrovmi), alebo na vonkajsiu stranu atolu ak to dynamika mora umoznovala. Tieto ponory do vod s vacsou hlbkou boli skoro zarucenim, ze zbadame nieco vacsie. Cize zraloky, tuniaky, napoleoni a korytnacky boli na programe rano a male rybicky skor poobede. Tak som si zacal vyberat skor ranne ponory. Vzdy na nastenke v centre visel program na druhy den a ludia sa iba zapisali a prisli na cas k molu.

Dalsi potapacsky vyjazd bol skor pre snorchlovanie alebo pre vyuzitie mojich free dive-ovych plutiev. Islo o pozorovanie mant. Tu sme mali trochu smolu. Obdobie v ktorom sme tam boli, bolo sice idelane na pozorovanie tychto planktonom sa ziviacich zivocichov, ale vylet bol podmieneny aj pocasim. Takze mnozstvo planktonu silne nahravalo, ale vysoke monzunove vlny zase naopak znemoznili vylet na miesto kde sa tieto fascinujuce zivocichy zhromazduju v desiatkach a mozno stovkach. Absolvovali sme ale vylet na alternativne miesto s tym, ze snad nejaku tu mantu najdeme. Nasli sme. Jednu. Ale okrem nas aj dalsich 5-6 lodi z inych ostrovov narvanych turistami. Vsetky lode vrcali a krutili sa za tym jednym zivocichom, ktory par krat mavol "kridlami" a bolo opat treba lodami vrcat a krutit aby sme sa aspon ciastocne prisposobili jeho tempu a obratnosti. Mal som sancu skocit do vody a velke plutvy mi dovolili ako jednemu z mala chvilu ho sledovat. Ale zivocich ma ladne odignoroval, par krat mavol "kridlami" a zmizol v temnote. Z celeho vyletu som mal zvlastny pocit, ked som si uvedomil to mnozstvo ludi, zhon a jedneho tvora na druhej strane, ktory chcel mat iba klud. Exkurzie pre potapacov su urcite lepsie. Aj ked dnes uz moze potapat kazdy, tieto vylety nie su az take preplnene. A mozno aj to bolo dovodom, preco sme si ziadny podobny vylet uz nevybrali.

Dalsim programom boli exkurzie pre nepotapacov ako vylet na obyvany rybarsky ostrov, vylet do hlavneho mesta alebo baarbekjuu na neobyvanom ostrove. Trochu ma mrzi, ze sme absolvovali iba jeden vylet a vynechali sme hlavne mesto, ktore je doslovne namackane na ostrove s maximalnym vyzuzitim priestoru. Ale neda sa naplno potapat a vyletovat naraz. Plus ako som spomenul, nemali sme velmi chut zazit dalsi turistiky masovy zhon. Vybrali sme si ale vylet na rybarsky ostrov, pretoze to znelo aspon trochu autenticky. Nikde v ziadnych reklamach turistickych agentur sa nedostanete k informaciam o domorodcami obyvanej casti Maledivov. Propaganda ukazuje tuto ostrovnu krajinu, iba ako siet hotelov a dovolenkoveho raja. Na druhu tvar Maledivov sme teda isli asi dve hodiny lodou. Tu sa u

Krajina vychadzajuceho slnka, krajina samurajov, sushi, sake, karaoke, anime, karate, sumo, gejsa, jakuza, wasabi, Honda, Suzuki, hora Fuji...Japonsko. Spomenul som asi tie najznamejsie ikony ktore rezonuju v dokumentoch o tejto vzdialenej krajine. Niektore zo spomenutych prvkov mozno ani nikdy nezbadate ako turista, podobne ako sa malokto dostane na futbalovy zapas Madrid-Barcelona alebo na koridu v Spanielsku. Pri hladani tych dostupnejsich miest sa Vam do hlavy zacne vryvat ale nieco ine. Japonsko je urcite krajina samurajov, nindzov, ryze, zeleneho caju, dzudo, ale predovsetkym je to krajina Sinkansenu. Tento rychlovlak urcite tiez patri do zoznamu hlavnych atrakcii orientalneho suostrovia, ale v skutocnosti je iba marcipanovou lahodkou na inak velkej a komplexnej torte vlakovej dopravy. Moderne Japonsko je v prvom rade krajinou vlakov. Co som doposial videl, tak ich siet roznych lokalnych malych a vacsich spolocnosti spolu s celonarodnou JR nema na svete obdoby. Ako turista ocenite tento flexibilny system prepracovanej dopravy pri hladani atraktivnych destinacii a ako pracujuci zistite, ze zeleznicne spoje su viac ako len doprava. Je to cievny system disciplinovanej spolocnosti, kde 120 milionov ludi je neustale v pohybe a z nadhladu pripomina mravenisko kde kazda mala chodbicka ma vlastnu zeleznicnu trat. Japonska vlakova siet je monument sam o sebe, ktory ale vobec netreba hladat. On si urcite najde Vas a takto nejak sa ukazal mne...

kazala cudna mentalita ludi, ktori chodia do tejto destinacie. Obycajne sa ludia pri podobnych vyletoch spoznaju a zblizia. Tu to ale neplatilo. Tu bol kazdy sam za seba, same pariky a nikto nechcel s nikym nic mat. Vsetci sedeli poslusne a disciplinovane popareni a dostatocne oddialeni od vedlaj

Krajina vychadzajuceho slnka, krajina samurajov, sushi, sake, karaoke, anime, karate, sumo, gejsa, jakuza, wasabi, Honda, Suzuki, hora Fuji...Japonsko. Spomenul som asi tie najznamejsie ikony ktore rezonuju v dokumentoch o tejto vzdialenej krajine. Niektore zo spomenutych prvkov mozno ani nikdy nezbadate ako turista, podobne ako sa malokto dostane na futbalovy zapas Madrid-Barcelona alebo na koridu v Spanielsku. Pri hladani tych dostupnejsich miest sa Vam do hlavy zacne vryvat ale nieco ine. Japonsko je urcite krajina samurajov, nindzov, ryze, zeleneho caju, dzudo, ale predovsetkym je to krajina Sinkansenu. Tento rychlovlak urcite tiez patri do zoznamu hlavnych atrakcii orientalneho suostrovia, ale v skutocnosti je iba marcipanovou lahodkou na inak velkej a komplexnej torte vlakovej dopravy. Moderne Japonsko je v prvom rade krajinou vlakov. Co som doposial videl, tak ich siet roznych lokalnych malych a vacsich spolocnosti spolu s celonarodnou JR nema na svete obdoby. Ako turista ocenite tento flexibilny system prepracovanej dopravy pri hladani atraktivnych destinacii a ako pracujuci zistite, ze zeleznicne spoje su viac ako len doprava. Je to cievny system disciplinovanej spolocnosti, kde 120 milionov ludi je neustale v pohybe a z nadhladu pripomina mravenisko kde kazda mala chodbicka ma vlastnu zeleznicnu trat. Japonska vlakova siet je monument sam o sebe, ktory ale vobec netreba hladat. On si urcite najde Vas a takto nejak sa ukazal mne...

sich parov. Moja priatelka sa snad nehnevala, ze bola podstatnu cast plavby sama, lebo ja som visel niekde v predu a cakal som ci sa neukaze nejaka vacsie ryba (delfiny to maju radi) prilakana lodou, ktora rozraza vodnu hladinu. Na ostrove sa nas ujal hlucik miestnych panov a opat sa cela posadka rozdelila na pary. Kazdy sme dostali svojho patrona, ktory nam robil sukromneho sprievodcu. To uz sa mi pacilo. Prechadzali sme sa ostrovnou dedinkou po velmi jednoduchych ulickach s velmi jednoduchou vystavbou. Az do konca exkurzie, kedy nas naviedli do turistickych obchodov so suvenirmi, v podstate islo iba o pribytky miestnych, lokalna generatorova stanica, skola, inprovizovana hala z vlnitych plechov kde montovali potapacsku lod a smetisko. Vacsina pribytkov bola zahalena vo vegetacii, alebo skryta za nepeknymi pomerne vysokymi murmi. Pobrezie uz nevyzeralo tak uhladene a gycovo ako na rezortnych ostrovoch. Tu bola hranica medzi smetiskom a ulicou velmi nejasna. Naozaj islo o autenticky zivot maledivcanov, ktori z casti ziju z rybolovu, ale prevazne z turismu. Bud pracuju v hoteloch, alebo sprevadzaju turistov ako ten nas sprievodca. Jeho platom bola provizia so suveniroveho obchodu a nas tringelt v dolaroch. Nemyslel som si, ze Maledivy mozu mat nejaku dobrodruznu formu, ale tu sa zacalo javit, ze asi ano. Uz pri priblizovani sa k pristavnemu molu, sme zbadali miestny jednoduchy cln s motorm ako viezol zjavne nedomorodcu so surfovou doskou niekam k vlnam. Pri motani sa ulickami nam sem tak sprievodca poukazal na domy, kde udajne prenajimaju izby, alebo dokonca jeden hostel. Boli to velmi jednoduche domy, co sa nijak nelisili od okolytych, ale cena udajne 40 dolarov za noc. Samozrejme cena mi prisla byt vysoka vzhladom na to kolko nas stal pobyt v "luxusnom" (aspon na moje standardy luxusnom) hotely. Maledivy su zjavne navstevovane hlavne bohatymi turistami a to ovplyvnuje miestne ceny. Bolo to citit hlavne pocas povinnej prehliadky suveniroveho obchodu. Ludia prisli a bez reci kupovali za ceny ktore si predajcovia pytali. A tie boli sialene! Vaza z nejakeho mangoveho odpadu, kde sa olupovala vrchna farba a aj ta zakladova cervena uz nedrzala uplne, stala 80 dolarov. Ale obchodnici zazili co asi dlho nie. Objavili sa Slovaci co zjednavali. Nebol problem ist na 30 dolarov, ale nebol to ten dobry pocit z Egypta kde zjednavanie patri ku kulture. Tu ked som spomenul ze batikovana maska co oni maju za 12 dolarov je na nasom ostrove za 6, tak majitel obchodu prevratil ocami a nieco zasomral v lokalnom jazyku. Z jeho vyrazu bolo jasne, ze sa netesi z nasej navstevy, a ze asi nie sme dalsi nemci alebo rusi, ktori iba vytiahnu penazenku a odovzdaju co si zaziadaju. Ale zjavne predat chceli. Vaza je u nas v obyvacke.

Tento ostrov bol teda necakanou ispiraciou do buducna. Zeby navrat na Maledivy ale sposobom aky som nikdy neocakaval v tychto miestach? A sice byvat na rybarskom ostrove, jest v lokalnych jedalnach (slovo restauracia by som nepouzil podla toho co som videl) a popijat kavu v lokalnych...zariadeniach (opat sa bojim pouzit turisticky vyraz kaviarne) kde vysedavali miestny v typickom moslimskom obleceni? Zjavne je to mozne.

Strucny zaver z tejto destinacie by asi znel...preturistikovane, plne rozmaznanych turistov a hlavne parov, ktorych nezaujima nikto iba oni sami. Kazdodenne vyjavy medovych tyzdnov alebo predsvadobneho fotenia sa v svadobnych satoch. Ved aj na web strankach tychto rezortov najdete svadby v hlavnych ponukach a k potapaniu sa musite preklikat cez aktivity. Cize Maledivy su skor o svadbach a medovych tyzdnoch ako o potapani. Toto turisticno sa ale da ignorovat a tropicka atmosfera s typickou vegetaciou a bohatym podvodnym zivotom dokaze zamestanat vase zmysli na velmi dlhu dobu. Teply vietor vnimany skoro kazdy vecer sediac na rampe, ktora vedie k vodnym bungalovom, otoceny smerom na vychodnu Afriku umocnuje zazitok z tropickej exotickej klimy, ktorej premenliva oblacnost kropi biely piesok pukotajucimi kvapkami monzunoveho dazda. Zralok motajuci sa pomedzi vase nohy a smiesny vtak na dlhych nohach behajuci pod vasim lehatkom ked oddychujete v tieni kokosovej palmy, alebo skupinky exotickych ryb preplavajucich okolo vas, to su male vnemi, ktore robia toto miesto napriek precivilizovanosti stale zaujimavym exotickym zazitkom. Alternativa autentickejsich Maledivov na obyvanom ostrove stoji za premyslenie pre dobrodruznejsie povahy. Aj ked som nad touto moznostou navratu zacal uvazovat, skor volim moznost nie. Nie ze by ma to nelakalo, ale na Zemi je kopa dalsich miest, ktore stoja za preskumanie a kde turismus sposobil mensiu premenu. V obdobi ked toto pisem, viem ze mam pravdu, lebo uz som take miesto nasiel. Staci si precitat cestopis z Kambodze.

Co sa tyka potapania, tak napriek prvotnemu skor sklamaniu, mozem uznat, ze Maledivy boli zatial najlepsim miestom kde som potapal. Porovnavam hlavne s Cervenym morom, lebo to patri do rovnakej kategorie ako Maledivy a sice jedno z najlepsich potapani na svete. Aj ked Cervene more moze na prvy pohlad vyzerat farebnejsie a pestrejsie, co sa tyka velkeho zivota su Maledivy bezkonkurencne. Ja som stravil vo vodach Cerveneho mora dohromady mozno 30 dni a najvacsie ryby boli tuniaky a moreny aj to videne iba raz. Za 10 dni nizkej viditelnosti na Maledivoch som napocital 7 zralokov (tie male zralociky pri nohach nepocitam), sting raje asi tri, dvaja napoleoni, korytnacka, tuniaky a manta. Ale to exoticno a tropicno k tomu, napriek prehnanemu turisticnu...to je uplne ina kategoria ako turisticky Egypt (pripominam "turisticky", aby som porovnaval ekvivalentne kategorie).

Zazil som teda spominany raj na zemi? Neviem, skor nie. Zazil som exoticno a dobre potapanie. Uzasne zaujimavu destinaciu napriek prinesenej konzumnej turistickej kulture. Dobry oddych a pastvu pre oci a ine zmysli. Ale nic mi nepripominalo skutocny raj, napriek tomu ze sa ho snazili vyrobit. Raj by mal byt prirodzenejsi.